História spoločnosti Izomat, a.s.

Obdobie 1630 - 1907

Podľa doteraz známych písomných prameňov sklárska výroba na Slovensku má bohatú tradíciu a históriu, ktorá sa bezprostredne viaže na slovenské banské mestá Banskú Štiavnicu, Kremnicu, neskôr Banskú Bystricu a Novú Baňu. Usudzuje sa, že sklárstvo priniesli na Slovensko Nemci z banských miest, pretože pri tavení zlata potrebovali nádoby zo skla. Nemenej významným dôvodom pre vznik sklárstva je aj bohatý výskyt bukových lesov poskytujúcich bukové drevo nielen na vykurovanie sklárskych pecí, ale aj na výrobu potaše - náhrady sódy.

Za prvú skláreň sa považuje skláreň v Sklených Tepliciach postavená v roku 1350, v poradí druhá bola postavená v Sklennom pri Kremnici. Slovenské sklárne predbehli svoje české sestry zhruba o 50 rokov.

V roku 1630 komorné banské grófstvo Banskej Štiavnice spolu s magistrátom mesta Nová Baňa povolalo Michala Ulmba, sklárskeho sliezskeho majstra, aby tu zriadil výrobu skla. Za prácou prišli aj sklárski majstri, ich rodiny a vznikla osada Sklená Huta (Glass Hutte). Nevieme ako dlho budoval Ulmb skláreň, isté je, že chýr a skvelá kvalita preslávila novobanské sklo v Rakúsku, Sedmohradsku a všetkých banských mestách. Život bol neúprosný a tak, zrejme nedostatkom odborníkov, skláreň v polovici 18. storočia upadla a zanikla.

Jej tradíciu obnovil jeden z posledných majiteľov Ignác Prokopius v dedinke Rudno nad Hronom v roku 1872, od ktorého správcovstvo odkúpil v roku 1877 moravský sklársky majster Vincent Ružička. Vyrábal duté, banské, lekárnické a okenné sklo.

Kríza I. svetovej vojny postihla i túto skláreň, v roku 1922 nevydržala silnú konkurenciu sklárskeho kartelu. V roku 1922 výroba zastala. Väčšina sklárov našla prácu v sklárni majiteľa Jána Gopfera, ktorý sa priženil do rodiny Ružičkovcov. V novopostavenej sklárni v Novej Bani spustil výrobu 23.5.1908.

Obdobie 1907 - 1950

Ťažká hospodárska kríza I. svetovej vojny niekoľkokrát zasiahla do osudu sklárne, ktorá sa opakovane pokúšala rozbehnúť výrobu úžitkového a priemyselného skla. V roku 1939 v čase Mníchovskej zrady a v čase Slovenského štátu sa prejavila veľká núdza o tabuľové sklo. Skláreň v Novej Bani sa prestavala na tabuliareň a začala primitívnym spôsobom vyrábať, fúkaním veľkých valcov, rozrezaných po dĺžke, tabuľové sklo. Avšak dohoda o výhradnom dovoze nemeckého tabuľového skla zmarila nádeje na trvalejšie zamestnanie takmer 60 sklárov.

Novú nádej na oživenie prinieslo až Sklárske výrobné a predajné družstvo Málinec, ktoré kúpilo skláreň v ťažkom roku 1940. Napriek vojnovým ťažkostiam, skláreň pracovala až do vypuknutia SNP v roku 1944. Výroba bola opäť obnovená 2.8.1945 so 75 pracovníkmi.

V rozvojových plánoch sklárskych družstevníkov urobil škrt rok 1948. Aj napriek úsiliu o zachovanie družstevnej formy bola skláreň znárodnená pod podnik Slovenské sklárne so sídlom v Bratislave.

Obdobie 1950 - 1966

V tejto etape sa začala písať nová epocha priemyselného odvetvia v bývalom Československu - kameňolejárstvo, alebo petrurgia. Toto odvetvie spočíva vo využití vlastností čadiča (bazaltu), najmä jeho odrezuvzdornosti a kyselinovzdornosti. Hľadal sa spôsob ako dať tomuto sopečnému materiálu potrebný tvar a rozmer, hľadali sa geologické náleziská s najvhodnejšími lokalitami. Tými boli okrem lokalít v Západných Čechách aj lokality v okolí Rudna nad Hronom a Tekovskej Breznice, v okolí Novej Bane.

Rozhodnutie o zmene zamerania sklárne v Novej Bani znamenalo historický zlom v rozvoji závodu.

Nastal čas výskumu a vývoja technológie liateho čadiča, s ktorým mali skúsenosti iba odborníci s Francúzska, Nemecka, Sovietskeho zväzu. Za pomerne krátku dobu sa podarilo zvládnuť proces tavenia, odlievania čadiča, následné chladenie odliatkov a závod opustil prvé čadičové dlaždice a liate tvarovky.

Overovanie odliatkov prebiehalo v rokoch 1950 - 1952, kedy sa rozbehla naplno sériová výroba.

Dopyt po prvých tepelnoizolačných materiáloch počas energetickej krízy prispel k tomu, že v roku 1954 sa spustila výroba prvého čadičového vlákna. Už prvé pokusy však ukázali potrebu zmeny vstupnej suroviny. Najvýhodnejší sa ukázal čadič zo severných Čiech. I keď na prvý pohľad neekonomicky, bolo prijaté rozhodnutie o dovoze suroviny do Novej Bane. Dôvodom bola úvaha, že je výhodnejšie doviezť jeden vagón suroviny, ako desať vagónov vlákien z nej vyrobených.

Tempo technického vývoja bolo neúprosné, ďalšou možnosťou sa javila výroba spekaného čadiča. Išlo o výrobky vysokej odolnosti voči oderu, s dobrými elektroizolačnýcmi vlastnosťami, kyselinovzdorné a zásadovzdorné. Technológia výroby bola založená na práškovej metarulgii, lisovaní výrobkov z čadičového prášku a parafínu a ich následnom vypálení. Napriek niekoľkoročnému úsiliu sa nepodarilo zabezpečiť sériovú výrobu.

Dopyt po izoláciách bol vtedy veľmi veľký a začala sa potvrdzovať idea výstavby nového závodu, pretože kameňolejárstvo malo vtedy vo svete dobré meno.

Podnet na výstavbu bol zrealizovaný už začiatkom roku 1958. Nová výroba mala byť orientovaná na čadičovú dlažbu, odliatky a spekaný čadič. V roku 1963 bol zámer zmenený a produkcia mala byť zameraná na produkciu čadičového vlákna s kapacitou 2,5 x vyššou. Novinkou malo byť zavedenie výroby dosiek z čadičovej plsti v objemových hmotnostiach od 50 do 150 kg/m3.

Obdobie 1966 - 1990

Nastal čas výstavby nového závodu a 21.4.1966 bol slávnostne položený základný kameň na zelenej lúke. Hydrogeologické pomery zapríčinili, že zakladanie stavby muselo byť riešené na pilotách. 1500 ks až 6 metrových pilót tvorí základ dnešného výrobného závodu. Celý areál výrobného monobloku, energobloku, kotolne, administratívnej budovy bol doplnený ubytovacími kapacitami na sídlisku Vstup a Cintorínskej ulici. Stará kolónia sklárskych domčekov bola následne po roku 1972 demolovaná.

Nielen nový závod prechádzal zmenami. Do roku 1970 prebehla aj výstavba nového kameňolomu v Tekovskej Breznici. Skrývkové prieskumy ukázali zásobu čadiča na 170 rokov v lomovej stene vysokej 15 m. Lom sa stal majetkom závodu.

V 60 - 70 rokoch neustále stúpala v rámci programu úspor energií potreba tepelnoizolačných materiálov a klesal záujem o čadičovú dlažbu a odliatky.

Na základe prieskumu bola zmenená koncepcia výroby v novovybudovanom závode a bola zakúpená moderná linka na výrobu dosiek, pásov a rohoží z minerálnych vlákien. Samotná výroba a linka dostala názov IZOVLÁKNO.

V druhej časti nového závodu bola vybudovaná podľa pôvodného zámeru linka LIATY ČADIČ. Projekt bol založený na vysokom stupni mechanizácie a v niektorých smeroch aj automatizácie. Keďže v tom čase nebolo možné čerpať skúsenosti zo zahraničia, linka bola postavená na základe zväčša domácich skúseností. V roku 1973 po úpravách strojných častí bola spustená pokusná výroba. Vzhľadom na častú poruchovosť dopravníkového systému bola v roku 1974 uskutočnená rekonštrukcia.

Aj vzhľadom na pokračujúce problémy s predajom čadičovej dlažby však bola linka definitívne v roku 1985 zastavená.

K tomuto kroku prispelo významne aj rozhodnutie postaviť v Novej Bani ďalšiu výkonnú linku na výrobu minerálnych vlákien, ktorých predaj bol zabezpečený stabilnými trhmi.

Výroba dlažby pokračovala už iba v starom závode a neskôr bola úplne pozastavená.

Ďalšou úplne odlišnou výrobou, ktorá pohla dejinami výrobného závodu v Novej Bani, bola výroba izolačných veľkoplošných dosiek IZOMIN na báze minerálnych vlákien. Táto výroba bola doporučená zo strany stavebnej praxe i zahraničia, pretože výrobky sa vyznačovali aj vysokou protipožiarnou odolnosťou. Dodávateľom technológie na báze mokrého spracovania bola švédska firma JUNKERS. Výroba sa rozbehla v roku 1973.

Výrobky z tejto linky TVRDÉ DOSKY dostali obchodný názov IZOMÍN.

Už v tomto období bola prevažná časť výrobných procesov riadená automatickými systémami riadenia s priamym použitím priemyselnej televízie.

Zvýšený dopyt po výrobkoch IZOVLÁKNO nakoniec podnietil k prevereniu výstavby a využitia ďalšej linky na výrobu minerálnovláknitých dosiek, rolovaných výrobkov. S výstavbou linky s vyššou kapacitou ako IZOVLÁKNO sa začalo v roku 1986.

Zavedením výroby linky MV 2 v roku 1988 s vysokým stupňom mechanizácie a automatizácie, riadením z velínov pomocou počítačov, sa dosiahlo výrazné zvýšenie kvality a zabezpečil sa plynulý obchod s produktami.

Obdobie 1990 - 1994

Zmeny politického systému zasiahli aj do života výrobného závodu. Postupne sa rozpadali trhy, poklesol záujem o podhľadové dosky, znížila sa produkcia výroby.

Ako náhradný program a novinka na trhu bola zavedená výroba AGROBAN - agrofilného pestovania rastlín. Perspektívne sa javili v tomto smere najmä zahraničné trhy napr. Holandsko.

V 1991 bola zakúpená aj nová linka na LSP s možnosťou rozšíriť sortiment.

V roku 1993 prebehla modernizácia linky IZOVLÁKNO.

Produkcia a predaj boli v týchto rokoch dané trhovou ekonomikou a vývojom na jednotlivých konkrétnych trhoch.

Obdobie 1994 - 1999

Druhá etapa - modernizácia linky MV2 sa realizovala v roku 1996-97. Modernizáciou sa technická úroveň liniek MV1 a MV2 dostala jednoznačne na úroveň zariadení zahraničných konkurenčných výrobcov. Firma sa pod názvom IZOMAT roku 1995 transformovala na základe schváleného privatizačného projektu na akciovú spoločnosť.

V roku 1996 vznikla administratívnym a právnym odčlenením obchodno-marketingová spoločnosť IZOBA, a.s. Nová Baňa. Stala sa výhradným predajcom výrobkov NOBASIL, avšak iba do júna 1999, kedy sa stala opäť súčasťou IZOMAT,a.s. Nová Baňa.

V roku 1997 vznikla spoločnosť IZOMAT MONT, a.s. transformovaním strediska montážnych činností. Trvalo zabezpečovala stavebnú činnosť, avšak v súčasnosti ako samostatná hospodárska organizácia pod obchodným názvom NOBAMONT a.s., a to od októbra 1999.

Súčasne bol sprivatizovaný závod Káranice v ČR na výrobu sanitárnej techniky, ktorý bol ako právny subjekt IZOMAT Káranice,a.s. založený 11.3.1997. Jednalo sa o výrobno - obchodnú spoločnosť so zameraním na výrobu sanitárnych zariadení kúpeľní a predaj izolácií z minerálneho vlákna. Tento subjekt bol neskôr pri zmene majiteľov odpredaný.

V rokoch 1996-97 bola realizovaná rekonštrukcia hlavnej administratívnej budovy do dnešnej podoby.

Firma pod obchodným názvom IZOMAT, a.s. obdržala 6.5.1997 certifikát kvality EN ISO 9002 za zavedenie a používanie systému manažérstva kvality v odbore výroby, predaja a montáže tepelnoizolačných výrobkov NOBASIL, ktorý sa každoročne obhajuje.

V roku 1998 sa skončila neefektívna a energeticky náročná výroba tvrdých dosiek IZOMIN, NOBAMIN, AKUMIN. V roku 1999 bola zvládnutá výroba nového produktu NOBASIL BIOVLÁKNO. Zároveň bola spustená linka pre kompletné spracovanie odpadu z výroby pod skratkou MASO (mletie a spracovanie odpadov) pre spätnú recykláciu do výroby.

V druhej polovici roku 1999 dochádza ku zmene majiteľa spoločnosti. IZOMAT, a.s. sa po vysporiadaní akcií stáva súčasťou divízie Dämmen -rakúskeho koncernu Radex Heraklith International AG a slovinskej spoločnosti Termo, d.d. Škofja Loka. Obe spoločnosti patria medzi popredných európskych výrobcov tepelneizolačných materiálov pre stavebný priemysel.

Obdobie 2000 - 2006

Pre stabilizáciu pozície výrobkov NOBASIL, ako aj z dôvodov rozšírenia a skvalitnenia obchodných vzťahov s ČR bola v septembri roku 2000 otvorená obchodná spoločnosť IZOMAT BOHEMIA, s.r.o. v Brne. Cieľom bolo skvalitniť predajný servis, znižovať termíny dodávok a hľadať ústretové formy predaja aj pre malých zákazníkov.

V roku 2002 sa spustila linka na mletie a spracovanie odpadu z výrobného procesu, ktorá v podstate doriešila bezodpadovú technológiu výroby.

V roku 2003 z dôvodu organizačných zmien ako aj obchodno-marketingových cieľov došlo 6.5.2003 k preregistrovaniu IZOMAT BOHEMIA, s.r.o. na NOBASIL CZ s.r.o. naďalej so sídlom v Brne. Firma zamestnávala 7 pracovníkov, z toho boli 4 obchodní zástupcovia v rámci ČR.

V druhej polovici roku 2005 spoločnosť HERAKLITH AG získala nepriamo ďalšie podiely v spoločnosti Termo d.d. a v jej účastiach v chorvátskej Termike a v IZOMAT, a.s. Účasť Heraklithu AG v Terme d.d. tým stúpla na viac ako 80%.

Zásadná zmena vo vlastníckych vzťahoch nastala 13.1.2006, keď Radex Heraklith International AG podpísala zmluvu so spoločnosťou Knauf na predaj celej skupiny Heraklith Dämmstoffe, ktorej súčasťou bol aj IZOMAT,a.s. Hospodársky prechod sa uskutočnil spätne k 01.01.2006. Následne bola firma začlenená do divízie Knauf Insulation.

Na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti konaného dňa 8.3.2007 bolo pristúpené ku vykonaniu zmeny v obchodnom mene spoločnosti z IZOMAT, a.s. na Knauf Insulation, a.s. ku dátumu zapísania v OR, 02.04.2007.

Začaté zmeny v štruktúre spoločnosti pokračovali rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti o vykonaní zmeny v právnej forme spoločnosti z Knauf Insulation, a.s. na Knauf Insulation, s.r.o. ku dátumu zapísania v OR, 29.05.2007.

Snahou celej spoločnosti Knauf Insulation, a.s. Nová Baňa bolo nielen zvyšovať objem výroby, kvalitu služieb pre zákazníkov, získavanie nových teritórií predaja, ale dosiahnuť ešte výraznejšie postavenie značky NOBASIL v celoeurópskom meradle.