Dôležitosť energetickej účinnosti
Dôsledky zmeny podnebia sú zjavné a s ďalším vzrastom teplôt sa očakáva ich zosilnenie. V 20. storočí vzrástla priemerná globálna teplota o približne 0,6°C a stredná teplota v Európe vzrástla o viac ako 0,9°C. 90-te roky boli celosvetovo najteplejším desaťročím od roku 1861, kedy sa začali merať teploty a všetkých 10 zaznamenaných najteplejších rokov nastalo po roku 1991. Podľa úradu NASA bol najteplejším zaznamenaným rokom rok 2005, predtým roky 1998, 2002, 2003, 2004.
Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC), ktorý združuje popredných svetových odborníkov v tejto oblasti, predstavil vo svojej Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 fakt, že sa od roku 1990 do roku 2100 celosvetová priemerná teplota povrchu zvýši o 1,4 až 5,8°C pri zvyčajnom vývoji obchodu a tiež že sa za toto obdobie zvýšia hladiny morí o 9 až 88 centimetrov. Pokiaľ nebudú podniknuté žiadne kroky k obmedzeniu týchto zmien, budú mať rozsiahle ekologické, ekonomické a sociálne následky.
Tieto následky prinesú so sebou aj geografické zmeny vo výskyte rôznych živočíšnych druhov alebo ich vyhynutie. Zmeny charakteru vodných zrážok budú v mnohých oblastiach vyvíjať tlak na vodné zdroje, čím budú ovplyvnené zdroje pitnej vody a zavlažovania. Extrémne podnebné podmienky - búrky, záplavy, suchá a vlny horúčav - sa budú vyskytovať častejšie, čím bude trpieť ľudstvo aj hospodárstvo. Teplé obdobia budú vo vnútrozemí suchšie pri častejších výskytoch sucha a poklese pôdy. To bude závažné najmä pre oblasti, kde už teraz prichádza k vážnemu vysúšaniu a poklesu pôdy. Trpieť budú najmä rozvojové krajiny a tropické choroby sa rozšíria do ďalších zemepisných pásiem. Zistenia IPCC boli podporené správou Európskeho úradu pre životné prostredie vydanou v auguste 2004 , ktorá potvrdzuje, že Európa sa otepľuje rýchlejšie ako celosvetový priemer. V prípade, že rast emisií skleníkových plynov bude ďalej pokračovať, predpokladá sa rast teploty v Európe o ďalších 2,0 až 6,3°C v tomto storočí. Zpráva tiež identifikuje široké spektrum terajších i budúcich dôsledkov zmeny klímy v Európe, vrátane nasledovných:
- takmer dve z troch katastrofických udalostí od roku 1980 je možné pripisovať záplavám, búrkam, suchám alebo vlnám tepla. Priemerný počet takých počasím a podnebím spôsobených katastrôf za rok sa v priebehu 90-tych rokov zdvojnásobil v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Hospodárske straty sa vďaka týmto udalostiam za posledných 20 rokov viac než zdvojnásobili na zhruba 8,5 miliárd € ročne. Je to spôsobené viacerými príčinami, vrátane vyššej početnosti týchto udalostí, ale tiež sociálno-ekonomickými faktormi, ako napr. zvýšením bohatstva domácností, vyššou mierou urbanizácie a nákladnejšou infraštruktúrou zraniteľných oblastí.
- Ročný počet záplav v Európe a počet nimi postihnutých ľudí stúpa. Zmena podnebia pravdepodobne zvyšuje ich počet, taktiež počet povodní, ktoré pre ľudstvo predstavujú najväčšie nebezpečenstvo.
- Zmena podnebia spôsobila za posledné 3 desaťročia zníženie počtu druhov rastlín v rôznych častiach Európy, najmä v horských oblastiach. Niektoré druhy rastlín pravdepodobne vyhynú, lebo ďalšie faktory, napr. fragmentácia ich prirodzeného prostredia, obmedzia prispôsobivosť týchto druhov rastlín na zmeny podnebia.
- V ôsmych z deviatich európskych ľadovcových oblastiach sú ľadovce na ústupe, a to pri svojej najnižšej sile za posledných 5000 rokov.
- Hladiny európskych morí sa v minulom storočí zvyšovali o 0,/ - 3,0 mm za rok. Predpokladaná miera zvyšovania hladín morí pre toto storočie je 2x - 4s vyššia.
- Predpoklady tiež ukazujú, že do roku 2080 takmer úplne zmiznú chladné zimy, naopak horúce letá, suchá a silné dažde či krupobitia budú oveľa častejším javom.
Akú pozíciu zaujme Komisia vzhľadom na rozhovory o budúcich opatreniach na zamedzenie zmeny podnebia?
Na montrelaskej konferencii OSN o zmene podnebia presadili členské štáty EU a Európska komisia, zastúpená členom Komisie pre životné prostredia Stavrosom Dimasom, zahájenie rozhovorov o ďalších opatreniach. Cieľom EU, potvrdeným na summite EU v Bruseli v marci 2005, je obmedziť zvyšovanie globálnej priemernej teploty na 2°C nad úroveň pred priemyselnou revolúciou - také zvyšovanie je považované za možné vzhľadom na naše adaptívne možnosti. V niekoľkých nasledujúcich dekádach tak bude nutné výrazne obmedziť celosvetové emisie a okamžite zahájiť jednanie o tom, ako to dosiahnuť. Na konferencii v Montreali povzbudil EU súhlas všetkých ich partnerov so zahájením týchto rokovaní. Tie prebiehajú vo dvoch paralelných "stopách" - Kjótske (strany Kjótskeho protokolu rokujú o ďalších záväzkoch pre rozvojové krajiny) a UNFCCC (strany vedú dvojročný dialóg o dlhodobých opatreniach) - a boli zahájené v máji 2006 v Bonne.
EU bola pre takéto rokovania priradená konštruktívna a vedúca pozícia, kľúčové princípy podpory pozície EU sú navrhnuté v politickom spise vydanom Komisiou vo februári 2005: "Víťazstvo v boji proti globálnej zmene podnebia." Obsahuje týchto päť základných prvkov:
- plná účasť všetkých hlavných emitujúcich krajín
- zahrnutie všetkých emitujúcich sektorov, vrátane letectva, námornej prepravy a lesného hospodárstva (vzhľadom na odlesňovanie)
- zvýšený výskum a vývoj, prijímanie technológií s nižšími emisiami uhlíka
- nepretržité využívanie trhových mechanizmov pre udržanie nízkych nákladov na znižovanie emisií
- adaptácia na následky zmeny podnebia, pretože niektoré jeho dôsledky sú nevyhnutné.
Summit EU v Bruseli v marci 2005 tieto princípy potvrdil a dal tak podnet na zvýšené úsilie pri rokovaní s celou skupinou krajín o ďalších opatreniach proti zmene podnebia, do ktorých se zapojí aj EU. Prizvané boli tiež ďalši krajiny, aby spoločne nachádzali stratégie pre dosahovanie nutného znižovania emisií, vrátane metód na znižovanie emisií skupiny vyspelých krajín v rozsahu 15-30% do roku 2020 v porovnaní s emisiami v roku 1990, tiež však pre znižovanie emisií po roku 2020. Ďalšie informácie o budúcich opatreniach proti zmene podnebia môžete nájsť v MEMO/05/42 a o obchodovaní s emisiami v MEMO/06/2 a MEMO/05/84. Komplexné informácie o postupe EU voči zmene podnebia sú dostupné na: http://www.europa.eu.int/comm/environment/climat/home_en.htm
Informácie o rámcovom programe OSN nájdete na:
Emisia skleníkových plynov v roku 2003 a predpokladané emisie v rokoch 2008-2012 v porovnaní s rokom 2003
| Cieľ | Emisia v roku 2003 | 2008-2012 s terajšími postupmi a opatreniami | 2008-2012 s doplnkovými postupmi a opatreniami alebo Kjótskymi mechanizmami | |
| EU-15 | -8.0% | -1.7% | -1.6% | -9.3% |
| EU-25 | - | -8.0% | -5.0% | -11.3% |
| Rakúsko | -3.0% | 16.6% | 8.7% | -18.1% |
| Belgicko | -7.5% | 0.6% | 3.1% | -7.9% |
| Česká republika | -8.0% | -24.3% | -25.3% | -26.5% |
| Dánsko | 21.0% | 6.3% | 4.2% | nedostupné |
| Estónsko | -8.0% | -50.8% | -56.6% | -60.0% |
| Fínsko | 0.0% | 21.5% | 13.2% | 0.0% |
| Francúzsko | 0.0% | -1.9% | 9.0% | -1.7% |
| Nemecko | -1.0% | -18.5% | -19.8% | -21.0% |
| Grécko | 25.0% | 23.2% | 34.7% | 24.9% |
| Maďarsko | -6.0% | -31.9% | -6.0% | - |
| Írsko | 13.0% | 25.2% | 33.4% | nedostupné |
| Taliansko | -6.5% | 11.6% | 13.9% | -3.7% |
| Lotyšsko | -8.0% | -58.5% | -46.1 | -48.6% |
| Litva | -8.0% | -66.2% | -50.6% | - |
| Luxembursko | -8.0% | -11.5% | -22.4% | nedostupné |
| Holandsko | -6.0% | 0.8% | 3.5% | -8.5% |
| Poľsko | -6.0% | -32.1% | -12.1% | - |
| Portugalsko | 27.0% | 36.7% | 52.1% | 42.2% |
| Slovensko | -8.0% | -28.2% | -19.7% | -21.3% |
| Slovinsko | -8.0% | -1.9% | 4.9% | 0.3% |
| Španielsko | 15.0% | 40.6% | 48.3% | 21.0% |
| Švédsko | 4.0% | -2.4% | -1.0% | - |
| Anglicko | -2.5% | -13.3% | -20.3% | - |
